Autorka je režisérka
Vojna nás otupila. Zvykli sme si na hrozné titulky novín a krv prestala byť červená. Ukrajinky prezlečené za čašníčky a upratovačky nás už nemýlia, veď tu, v krajinke Sedembolestnej, im predsa musí byť lepšie ako v tých ďalekých dedinách bez vodovodu a asfaltiek.
Nie je nám príjemné vidieť pravý dôvod, prečo sa učia slovenčinu a zapúšťajú slabučké korienky. Že domov nemajú, že sú zničení strachom zo smrti, z existencie vo vlastnej domovine.
A rovnakú tuposť cítime aj voči sebe a svojej situácii, hoci v skutočnosti by sme mali byť v uliciach a kričať, kričať, pretože to, v čom sme sa ocitli rovnými nohami, nie je praobyčajná mizéria, sú to betónové papuče a táto vláda nás vlečie k bagrovisku, ktoré nám rovno pred očami hĺbila po tri roky, vlečie nás tam a ani sa nezadýcha.
Za Fica, za toho Fica, ktorý ešte nepovažoval fašistov za najlepších kamarátov a nebolo mu zaťažko predstierať, že vyznáva princípy demokracie, by sme čokoľvek z toho, čo sa teraz deje, považovali za apokalypsu.
