Ak raz vzniknú spomienky na demokraciu, 21. február 2018 by mal dostať novú kapitolu.
Slovensko – alebo aspoň slušne a demokraticky zmýšľajúca časť tejto krajiny – dostalo ranu medzi oči, hoci sa to dozvedelo až 26. februára ráno.
Autorka nepozná človeka, ktorý by bol predtým pokladal za možné, že na Slovensku bude úkladne zavraždený novinár v súvislosti so svojou prácou. Pamätali sme si bitky, zapálené autá aj jedného novinára, ktorý zmizol – o okolnostiach sa však rukolapne nevie nič.
Panovalo presvedčenie, že proti novinárovi sa nevyužije strelná zbraň, ale dobre oblečený právnik a dobre zaplatený súd. Ak sa taký Kočner, kriminálnik vtedy ešte zvaný kontroverzným podnikateľom, rozhodne ísť po Jánovi Kuciakovi, ako sľuboval za blahosklonného prizerania sa polície, tak vznikne nanajvýš ďalší diel jeho trápnučkej relácie Na pranieri.
Ale vražda? To nie, veď nie sme v Mexiku ani na Sicílii.
Túto zdanlivú naivitu možno aj zdôrazniť.
