Rozhodnutie súdu pustiť Juraja Hossua z výkonu trestu na podmienku nepochybne podráždi verejnosť. Aj sa to dá pochopiť.

Zabitie Henryho Acordu nebola žiadna nehoda ani nedbanlivosť. Bol to najodpornejší typ fyzického útoku ožratého agresora s možnou rasistickou súvislosťou. Za obranu obťažovaných žien zaplatil mladý Filipínec životom a nakoniec si zabijak ešte spravil fotku na nehybnom tele, na ktoré si vyložil nohu ako najtupšia esencia poľovníka.
Verejnosť zúrila (právom), keď prokuratúra najprv prepustila násilníka z vyšetrovacej väzby – to zmenil vyšší stupeň prokuratúry. Odvtedy prešlo takmer päť rokov.
Teraz súd vyhovel jeho žiadosti a umožní mu žiť v značne limitovaných podmienkach na slobode. Prečo nenechajú zabijaka hniť v base? Lebo už nenašli účel takého počínania a je to tak v poriadku, aj keď sa nám môže zdať, že to nie je správne.