Autor pracuje v Ústave medzinárodných vzťahov v Prahe
Na konci tohto roka už bude zrejme jasné, ako sa konflikt na Ukrajine napokon skončí. V tom lepšom a dnes aj pravdepodobnejšom scenári dokáže Kyjev i s pomocou moderných západných zbraní oslobodiť ďalšie časti svojho okupovaného územia a vytvoriť tak podmienky pre definitívnu porážku ruských jednotiek. V tom horšom prípade pomoc zo Západu stačiť nebude, frontová línia zostane viac-menej stabilná a konflikt postupne zamrzne podobne ako predtým v Donbase.
Bez ohľadu na to, ako to napokon dopadne, šance na dlhodobý mier sú mizivé. Ciele oboch strán nemožno zosúladiť a územie, o ktoré sa bojuje, už navyše obe strany oficiálne vnímajú ako súčasť svojej národnej a štátnej identity. Ruské ideologické a nacionalistické nároky na ukrajinské územia tak s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobia, že akýkoľvek výsledok súčasných bojových operácií – akákoľvek forma prímeria – bude iba začiatkom obdobia medzi dvoma vojnami.
Blízky východ za našimi hranicami
Arabské krajiny a Izrael viedli medzi sebou v druhej polovici 20. storočia niekoľko krvavých, ale väčšinou krátkych vojen. Základnou príčinou týchto konfliktov boli nároky oboch strán na to isté územie, ktoré so svojou identitou spájajú tak Židia, ako aj Palestínčania.