Ruský vpád na Ukrajinu znamenal nový aktualizačný moment v tzv. boji s dezinformáciami.
Denná konfrontácia s hoaxmi a fejkmi kremeľskej vojnovej propagandy vyústila v Európe aj tu doma do prietrže legislatívnych experimentov na motívy, ako postaviť hrádzu šíreniu bludov.
Aspoň teda tých, ktoré majú potenciál zvyšovať bezpečnostné riziká a otriasať ústavným poriadkom.
Autor priznáva, že slovenskú verziu, ktorú vrátili z parlamentu a vláde na „dopracovanie“ – čiže fakticky pochovali –, ani nevidel. A ani ho nezaujíma, vidí totiž niečo iné.
Všetky snahy obmedziť, minimalizovať – vynulovať je nemožné – dezinformovanie vo verejnom priestore sú zaguľacovanie štvorca.
Doterajšie pokusy na národných, nadnárodných (Európska komisia) i korporátnych (twitter, facebook atď.) pôdorysoch totiž neprekonali nezlučiteľnosť slobody slova a celoplošnej perzekúcie lží, neprávd a manipulácií.
