Autor je prekladateľ a publicista
V poslednom čase dostávam dva druhy e-mailov. Ficovi fanúšikovia mi píšu, že príde Fico a ja som sorosovská pobehlica (používajú iné slovo), takže si zaslúžim trest. Matovičovi fanúšikovia mi píšu, že príde Fico a je to moja chyba, takže si zaslúžim trest.
Jeden mi dokonca napísal, že ma potrestá spravodlivý Boh, Orbán je najrozumnejší predseda vlády v Európe a ja som americký pätolizač. A dodal, že nech žije Tiso. A potom mi zaželal, nech sa mi darí. To bola úplná jazda.
Odpísal som mu, že mi môže nadávať, ako chce, ale aj keď mi vynadá tým najhorším možným spôsobom, stále mu to nepomôže. Neuľaví sa mu; nezmizne totiž ten príšerný hnev, ktorý má vo svojom vnútri.
Vynikajúca trnavská kapela The Wilderness má skladbu, ktorá sa volá presne takto: Čo s tým hnevom?
Správy z terénu
Nedávno sa mi ozval jeden politik z bývalej koalície. Napísal som mu, že si nie som istý, či si on, oni alebo ktokoľvek z nich uvedomuje, čo sa deje v iných častiach Slovenska, ako je Bratislava.
Písal som mu, ako sa mi ozývajú ľudia z rôznych miest, ktorých za tie roky poznám. Vnímajú tie nálady v teréne, vidia, kam to smeruje. Pýtajú sa, čo majú robiť, ale to je otázka za milión a ja nie som veľmi múdry človek. Tak ich aspoň vypočujem.
Okrem toho, že sa pýtajú, čo majú robiť, sa pýtajú aj pre koho. Ako? Načo? Nevládzu a nevidia zmysel. Žijú v menších mestách, kde každý veľmi dobre vie, kto je kto, kto čo robí a kto kde býva. Na ulici počúvajú, že príde pomsta. Mne čitatelia píšu to isté.
Tomu politikovi som napísal, že keď potom čítam o tom, kto chce ísť s kým a čo za to chce, kto komu prekáža a prečo, kto čo zakladá a čo zvažuje, tak ma to ako človeka až uráža. A že si myslím, že na ten pocit mám právo: my to totiž vidíme a my – nie on a nie oni – si to aj vyžerieme. Reku, nech má správy z terénu.