Keď súd po štyri a pol roku podmienečne prepustil Juraja Hossua, ktorý na ulici vlastnými rukami zabil človeka, pri dobrej vôli sme mohli pripustiť, že tomu skrátka nerozumieme tak dobre ako sudca. Trestné právo je čudný organizmus a na jeho pochopenie sa vyžaduje istá kvalifikácia. Veď dobre.
No keď ten istý trnavský súdny dvor potvrdil väzbu pre konopného mastičkára, ktorý už neprávoplatne vyfasoval šestnásť rokov, aj dobromyseľný občan sa nad tým nepomerom musí zaraziť. Ibaže problém nie je vo výške trestu, je oveľa hlbší, totiž, že trest v druhom prípade vôbec existuje.

Aj my, čo si Trestný zákon čítame najmä na rozveselenie, aby sme vedeli, že potomkom nemôžeme umožniť záhaľčivý spôsob života, lebo ich tým vystavujeme nebezpečenstvu spustnutia, môžeme mať isté nároky. Napríklad, aby bolo trestné len konanie vedúce k objektívnym spoločenským škodám. Aj to nie vždy.
A spoločenské náklady konzumácie marihuany v akejkoľvek podobe sú nulové.