Autorka je antropologička, pracuje v Sociologickom ústave SAV.
Výskumy rôznych spoločenských tém sú samozrejmou súčasťou našich životov. Všetci tak poznáme aj výskumy, ktoré sledujú, koľko času strávime neplatenou prácou spojenou so starostlivosťou o deti a domácnosť. To, že sa nejaký jav takýmto spôsobom sleduje, však samozrejmosťou nie je.
Cesta k rozoznaniu neplatených domácich prác ako hodných našej (nielen vedeckej) pozornosti sa začala pred päťdesiatimi rokmi. Na jej začiatku stoja ženy z medzinárodnej kampane Pláca za domáce práce.
Toto feministické hnutie vzniklo zdola v rámci ženského emancipačného hnutia. Jeho cieľom bolo pomáhať ženám, ktoré mali najmenšiu moc – matkám a ženám v domácnosti, zle plateným upratovačkám, pestúnkam a slúžkam či neplateným pomocným silám v poľnohospodárstve.
Podľa zakladateliek kampane bola neplatená práca to, čo mali všetky ženy spoločné bez ohľadu na to, z akej pochádzali triedy či akú mali farbu pleti. Ako taká mala požiadavka pláce za domáce práce potenciál spojiť inak rôznorodé feministické skupiny.
