Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Keď som pred viac ako troma rokmi, v predvečer pandémie covidu-19, zaregistroval, že Svetové ekonomické fórum ako najväčšie hrozby pre ľudstvo síce veľmi správne pomenovalo klimatickú krízu a stratu biodiverzity, zarazilo ma, že zároveň akosi pozabudlo na rastúce riziko pandémií.
Šírenie nových zoonotických patogénov, teda takých, ktoré preskakujú zo zvierat na ľudí, je totiž priamym dôsledkom globálneho otepľovania a ničenia životného prostredia divo žijúcich zvierat.
Začal som vtedy písať komentár o obrovskej hrozbe, ktorú pre nás predstavuje konkrétne vírus vtáčej chrípky. Kým som ho dopísal, preskočil na človeka profesionál z východu – nový koronavírus. Po troch rokoch pandémia covidu-19 pomaly odznieva a zo SARS-CoV-2 sa stáva ďalší z ľudských koronavírusov, ktorý sa bude pravidelne objavovať v priebehu zimných mesiacov.
Nové hrozby
To však neznamená, že sa pominula aj hrozba vtáčej chrípky. Naopak, preskok vírusu vtáčej chrípky na človeka je realitou. A tak som sa k tomu starému rozpísanému komentáru musel vrátiť a aktualizovať ho.
