Autor je zástupcom šéfredaktora českého denníka Právo
Ukrajinská vojna urýchlila presun moci v Európe na východ. Týmto titulkom nadpísal nedávno americký denník New York Times analýzu, podľa ktorej rastie vďaka príkladnému odporu k ruskej agresii vplyv Poľska, Slovenska, Česka a ďalších východných krajín v Európe.
Východu sa načúva
Na prvý pohľad to tak skutočne vyzerá. Veď na začiatku vojny ponúklo Nemecko Ukrajine najskôr len vojenské prilby a francúzsky prezident Emmanuel Macron chcel najmä telefonovať s Vladimírom Putinom. Zato Poľsko, pobaltské krajiny, Slovensko, Česko, Rumunsko začali ihneď prijímať utečencov z Ukrajiny (v tom sa pridalo aj Maďarsko) a napadnutej krajine všemožne pomáhali – aj dodávkami zbraní (s výnimkou Maďarska).
S ohľadom na historickú skúsenosť si bývalé satelity Sovietskeho zväzu nerobili žiadne ilúzie o Putinovej vojne a možnostiach rýchlo ju ukončiť rokovaním.
Význam východných krajín, konkrétne takzvanej Bukureštskej deviatky (Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko) podčiarkol americký prezident Joe Biden, ktorý sa s ich lídrami pred pár dňami stretol vo Varšave – hneď po návšteve Kyjeva.
Prezidentka Zuzana Čaputová k schôdzke poznamenala, že hlas krajín B9, ktoré majú s Ruskom svoje historické skúsenosti, by mali spojenci vrátane USA počúvať. "Dnes ho rozhodne počúvali," povedala.
Poľsko dodalo minulý týždeň Ukrajine ako prvá krajina toľko žiadané tanky Leopard 2, na ceste sú ďalšie a východ je tiež veľmi aktívny v skupine dvanástich štátov, ktoré dodajú Ukrajine sto týchto tankov, ktoré sa stali symbolom skutočnej pomoci Ukrajine.
Ako argument pre tvrdenie z titulku New York Times môžeme dodať aj prekvapivo výborne zvládnuté predsedníctvo EÚ, v rámci ktorého sa Česku podarilo priviesť k zhode všetkých členov tak pri sankciách proti Rusku, ako aj pri riešení energetických problémov vyvolaných vojnou.
Neuveriteľný je bulharský príbeh – na začiatku vojny Bulharsko tajne (pretože na domácej politickej scéne bol proti tomu odpor) sprostredkovalo Ukrajine dodávky pohonných látok, zbraní a munície za dve miliardy eur, ktoré napadnutú krajinu zachránili, ako hovoria sami ukrajinskí predstavitelia.
Slovensko? Postaralo sa o desiatky tisíc utečencov, dodalo Ukrajine zbrane. Navonok je prístup krajiny k vojne jasný, prezidentka, premiér aj ministri zahraničných vecí a obrany nenechávajú spojencov v NATO a EÚ na pochybách, že je na nich spoľahnutie aj v kritických okamihoch. Aj to je s ohľadom na nebezpečne rozháranú domácu politiku vlastne dobrý výkon.
New York Times zhrnuli, že vojna potvrdila novú skutočnosť: Európe už nemožno vládnuť z Paríža a Berlína.
A prečo to nejde...
A predsa stojí téza o rastúcom vplyve východných krajín v Európe počas vojny na Ukrajine na vode.
Tak napríklad Slovensko. Aby vzrástol jeho vplyv v EÚ, museli by byť – dnes aj v budúcnosti – splnené aspoň tri podmienky.
