V čase, keď sa intenzívne rozpráva o následkoch vyhrážok pre novinárov, ako aj o následkoch ich nesprávneho riešenia, by bolo prínosné spoznať právoplatný trest pre Petra Tótha. Záleží na jedinej veci – či bude súd pokladať jeho autorstvo vyhrážok za preukázané.
Netreba sa teda ani sekundu zaoberať tým, že Jana Teleki písala číročisté bludy na obranu Mariana Kočnera, ani tým, či sa mala dotknúť takej osobnej témy, akou je Tóthov syn v zariadení Čistý deň.
Keď ktokoľvek komukoľvek adresuje vety, ktorých obsahom je vyhrážanie sa ťažkým ublížením na zdraví či smrťou, má byť jednoznačne potrestaný a neplatí, že by bolo zaujímavé hútať, či azda nebol niečím „vyprovokovaný“.

Polemizovať možno ešte s tým, či je podmienečný trest dostatočný v prípade, keď obžalovaný človek popiera, že sa tohto činu dopustil – pretože to znamená, že cesta k náprave je podstatne dlhšia ako v prípade človeka, ktorý čin oľutoval.
Znalecký posudok hovorí v neprospech Tótha, ktorý sa odmietol podrobiť hlasovej skúške. To je podstatne vtipnejšie ako nechutný obsah jeho slov a prináša aj slušnú výpovednú hodnotu.
Tóth však nie je jediný, na koho by sa mohla zamerať postava so zaviazanými očami a s váhami v ruke.