Autor je výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií
Keď na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi oznámil, že Čína onedlho predstaví svoj plán na dosiahnutie mieru na Ukrajine, vzbudil očakávanie, či Čína po roku vojenského konfliktu zmení svoj doterajší prístup k ruskej agresii a chopí sa roly mediátora.
Po roku zastrenej podpory Ruska predstavený „mierový plán“ ukazuje, že Čína naďalej stojí na ruskej strane a jej kroky sledujú najmä vlastné geopolitické záujmy.
Plán na podporu Putina?
Čína zverejnila avizovaný „mierový plán“ presne rok po tom, ako Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Dokument nazvaný „Čínska pozícia k politickému urovnaniu Ukrajinskej krízy“ je skôr politickým pamfletom ako plánom na ukončenie Ruskom páchanej agresie.
Čínsky plán je postavený na dvanástich bodoch. Už na prvý pohľad je zrejmé, že v zásade nejde o plán, ktorý by predstavoval konkrétne kroky a časové rámce na ich naplnenie, ktoré by mali viesť k postupnej deeskalácii a dosiahnutiu mieru.
Hoci dokument obsahuje viacero bodov, proti ktorým sa nedá namietať - napríklad apel na ochranu jadrových elektrární alebo odsúdenie hrozby použitia jadrových zbraní -, v ostatných možno badať buď skrytú podporu Ruska, alebo snahu o presadzovanie vlastných záujmov.
