Najstrašnejšia obluda, ktorú kolegyňa Pandora našla na dne svojej skrinky, je nádej. Tá nám namiesto zmierenia s nevyhnutným dáva falošnú perspektívu zlepšenia, čím zintenzívňuje ukrutné muky spôsobené nevyhnutnou haváriou. Asi aj preto ju poznáme ako prekurzor sklamania.
Napríklad keď Vladimír Lengvarský oznámil pripravenosť odísť z funkcie, niekto by si mohol povedať, že predsa len existujú nejaké poriadky a normálnosť. Asi chápeme, že keď vláda schválila hanopis na Lengvarského, v ktorom ho obvinila z nekompetentnosti ohrozujúcej stámilióny eur, asi v tej vláde nemôže pôsobiť.

Vlastne je absurdné, že tam bol až doteraz.
Potiaľ je to v poriadku, ibaže sme na Slovensku, takže aj z takého rutinného aktu, akým je výmena skrachovaného ministra, dokážeme vyrobiť ústavnoprávnu zápletku, ktorá azda ani teoreticky nemá dobrú koncovku.