Udalosť týždňa
Rok Putinovej vojny.
Toto by bolo na štyri(dsať) autorské strany. Okrem situácií na tom-ktorom fronte – zle to vyzerá pri Bachmute – strednodobo najpodstatnejšie sa zdá, či priamočiarej podpore Ukrajiny aj dodávkami zbraní – iste by mohla byť masívnejšia – nebudú čoraz väčšmi konkurovať rôzne alternatívne strategické pokusy o skrátenie vojny, ktorá sa rysuje na veľmi dlhé lakte.
Napríklad, či nie je lepšie navnadiť Zelenského na "ponuku, ktorá sa neodmieta", ktorej najväčšími lákadlom by bol pakt o pridružení k NATO (nie plné členstvo) a obrovské zdroje na rekonštrukciu krajiny z USA i EÚ. To všetko a veľa ďalšieho za také územné "kompromisy", ktoré by akceptoval ľud Ukrajiny.
Udalosť SR
Jančkárová.
Autor nemá celkom jasno (na rozdiel od iných), aké sú globálnejšie pravidlá – ak vôbec existujú – "princípu prázdneho kresla". Omnoho podstatnejšia v tejto kauze sa javí intenzita a frekvencia útokov na moderátorku z "poškodenej" strany.
Nepriamo, ale dôrazne upozorňujú, že pomery sa môžu ešte viac bastardizovať (zvlčovať) v scenároch, v ktorých Blahu a spol. voliči postavia na "front foot".
Sporný krok
Nárokovateľný príspevok.
Ísť na vec klasicky, akože "win-win produkt", sa celkom nedá, keďže na konci bude aj jeden veľký lúzer. Zrozumiteľne: Kritikom, ktorí hovorili, že zrušenie koncesií je "antiverejnoprávne", "zoštátnenie RTVS" a podobne, osladil polievku čoraz radodajnejší parlament, ktorý sa predvolebne zbavuje všetkých reťazí.
V rámci zmeny financovania odklepla akási ad hoc koalícia pre telerádio 180 miliónov, čo je (od oka) asi o polovicu viac, než RTVS kvapkalo z koncesií a (doteraz nenárokovateľného) štátneho príspevku dokopy. Tým NR SR odčinila slovenské absurdum, že ako jediný poplatok, či vôbec čokoľvek vyjadrené v peniazoch, sa televízna daň v SR nezvyšovala viac ako desať (takmer dvadsať?) rokov.
