Popri Putinovej vojne sme tento týždeň "oslávili" na Slovensku i výročie covidu. Tretie, netreba sa však ani hrabať v archívoch, aby sa pripomenulo perpetuum mobile zmätkov a cirkusov.
Podpísaných je na tom veľa aktérov. Jeden však až do takej extrémnej miery, že koronavírus bude v dejinách slovenskej politiky tesaný najväčšími písmenami. Samozrejme, čiernymi.
Viac než 20-tisíc mŕtvych stavia Slovensko vo všetkých porovnávaniach tohto typu medzi krajiny, ktoré výzvu jednoznačne nezvládli. Prípadnú debatu, či všetci zomreli "na covid" alebo "s covidom" (akože covid nerozhodoval, zomreli by tak či tak), riešia štatistiky nadúmrtnosti.
Môže byť otázkou, či varovnejšie do budúcnosti je zrkadlo zdravotníctvu, ktoré test koronou zvládalo s odretými ušami. Alebo výstražnejším javom je armáda antivaxerov, ktorí prinášali a dodnes prinášajú korunné svedectvo, že Slovensko je zem zasľúbená ohlupovaniu národa nezmyslami.
