Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Prieskumy verejnej mienky hlásia, že solidarita domácich obyvateľov s ukrajinskými utečencami medziročne klesla v celej Visegrádskej štvorke. Nie je ani tak dôležité, či bol pokles na Slovensku najväčší, alebo v ktorej krajine V4 je solidarita najnižšia. Dôležité je skôr prečo?
A tu nenájdeme jednoduchú odpoveď, ako sa nás pokúšajú presvedčiť niektorí analytici a komentátori. Zvaľovať všetko na ruskú propagandu a šírenie hoaxov je príliš zjednodušujúce. Sociológia má zriedka jednoduchú odpoveď, pretože spoločnosť nie je homogénna a ľudia prežívajú v rôznych regiónoch a v rôznych spoločenských vrstvách odlišné životné reality.
Pokles solidarity občanov Slovenska s utečencami sa dá vysvetliť na základe štyroch základných faktorov.
Čo otupuje súcit
Prvým je únava. Únava z vojny ako takej, ako aj z každodenného presýtenia mediálneho priestoru násilím. Natíska sa otázka, čo je to v porovnaní s priamo prežívaným utrpením v bojových zónach? Čo je, samozrejme, pravda.
No v tomto prípade platí klasický sociologický fenomén, keď sa dokážeme lepšie vcítiť do utrpenia jednotlivca ako do väčšej skupiny obyvateľov, nedajbože celého národa. Problémom je aj akési obrnenie sa proti každodenným scénam z Ukrajiny, ktoré sa na nás valia z médií.
