Sú situácie, keď človeku niečo prekáža, omína a tlačí ho to ako kamienok v topánke, ale zdroj svojho nepohodlia nevie pomenovať. Napríklad ako už niekoľkomesačný projekt "spájania" "pravice". Človek akosi inštinktívne vníma, že tam niečo nesedí a niekto sa ho snaží obabrať, ale čo to vlastne je?
Háčik je asi v tom, že to označenie je lživé na viacerých úrovniach, takže sa v pletenci nezmyselných slov všelikto stratí. Je to istý typ komunikačnej hybridnej vojny – keď zbavíme slová významu, prijímateľ napokon prijme, že význam už nemusí mať ani nič iné a všetko sa smie.
Vojna je mier, sloboda je otroctvo a prestup zo strany je spájanie. Asi už treba vo verejnom záujme urobiť nápravu.

Prvá časť je ľahká, totiž, že sa predsa nerozprávame o žiadnom spájaní, do Krišnovej matere už. Aby sme to tak mohli nazvať a existoval dôvod o tom hovoriť, museli by sa stretnúť nejaké etablované politické subjekty.
Ibaže tie (SaS, Sme rodina, KDH, PS) spájanie do radu odmietli, takže ani nie je technicky možné.