Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Odmalička sa mi páčia komické dvojice. Nepamätám sa, kedy som po prvý raz počul Satinského s Lasicom, ale spomínam si, ako som cestou z ĽŠU chodil s husľovým puzdrom v ruke do susednej mestskej knižnice, kde som v hudobnom oddelení so slúchadlami na ušiach počúval ich dialógy, ktoré vychádzali na platniach firmy Opus, a učil sa ich naspamäť. Ukázali mi môj sever, určili súradnice, odkryli mi zmysel slov, viet, dialógu, pointy.
Existujú však aj tragické dvojice. V tom istom čase takou pre mňa bola dvojica Šefčík a Kořínek. Ale je ich viac. Pre Odysea to boli Skylla a Charybda, pre vážskych pltníkov Margita a Besná. Pre Slovensko ostatnej dekády sú tragickou dvojicou Sulík s Matovičom.
Zaregistroval som ich prvý raz, keď sa ten druhý s červeným odtlačkom na líci sťažoval, že v parlamente dostal zaucho, a ten prvý sa z toho neprirodzene smial. Mne do smiechu nebolo. Išlo predsa o tragickú dvojicu. Začal som tušiť, že je zle.
