Autori sú členmi mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami
Slovenskom sa prehnali takzvané pochody za mier na Ukrajine. Takzvané preto, lebo sú otvorene proruské a oveľa viac než o mier im ide o podrobenie sa Ukrajiny Rusku. A predovšetkým o pokoj doma.
Akokoľvek nám môžu byť proti srsti ľudia mávajúci ruskými vlajkami, ľudia s neraz neslušnými spôsobmi, násilníckymi prejavmi a preriedenými chrupmi, ktorí Ukrajincom bezostyšne vyčítajú, že sa bránia znásilneniu, faktom je, že sú len do očí bijúcou špičkou ľadovca. Príznakom, nie príčinou širšieho problému.
A tak by sme ich mali aj vnímať a interpretovať. Nepreceňovať jednotlivcov a nepodceňovať tých v podloží, nezjednodušovať si to a nehľadať riešenia v moralizovaní.
Čosi o dôležitosti takejto analýzy nám napovie fakt, že tie „spontánne“ pochody, ktoré ruské televízie otvorene nazvali proruskými, sú hojne navštevované renegátmi slovenskej politiky. Od hrubých fašistov okolo Kotlebu cez učesaných fašistov okolo Uhríka po Fica a potentátov Smeru. Práve tu sa núkajú dôležité otázky.
