Ako sa jasnejšie kryštalizujú subjekty, ktoré sa budú uchádzať o priazeň voličov vo voľbách, čoraz hlasnejšie začínajú deklarovať, s kým by po budúcich voľbách rady spolupracovali a s kým do prípadnej vlády odmietajú ísť.
Vzájomné vylučovanie povolebných spoluprác je tradičným folklórom kampane. Vymedzenie sa voči iným stranám zjednodušuje voličom orientáciu v tom, do ktorého pomyselného hodnotového či názorového spektra strana patrí. A pomáha tiež v uvažovaní o prípustných povolebných koalíciách.
Voči Vladimírovi Mečiarovi sa kľúčovo vymedzili politici demokratického spektra v roku 1998, voči Robertovi Ficovi v roku 2010, vďaka čomu vznikli proeurópske vlády, aj keď žiadna z vtedajších koaličných strán nevyhrala voľby.
Prečo však dnes napokon môže vymedzovanie pomôcť Robertovi Ficovi? A ako chápať slová lídra novej strany Demokrati Eduarda Hegera, že po voľbách môže prezidentka "vymenovať aj menšinovú vládu a že demokracia ponúka mnoho možností"? A bez koho by sa dnes určite nedala zložiť vláda?
Čítate politicko-spoločenský newsletter Kontext Jakuba Fila. Pred blížiacimi sa voľbami sa každý týždeň pre vás pokúsim zhrnúť najdôležitejšie informácie z politického života na Slovensku. A na záver tiež nájdete Zrnko nádeje.
Ak sa vám bude newsletter páčiť, budem veľmi rád, ak ho odporučíte svojim známym alebo sa oň podelíte na sociálnych sieťach. Môžete mi tiež napísať alebo klásť otázky na jakub.filo@sme.sk.
Ak Kontext ešte neodoberáte, prihlásiť na odber si ho môžete TU.
Kto s kým a bez koho?
Nasledovný zoznam zohľadňuje nielen verejné vyjadrenia predstaviteľov jednotlivých strán, ale aj vzájomné hodnotové pozície a historické vzťahy.
- Hlas – Peter Pellegrini menovite vylúčil zo spolupráce ĽSNS a OĽaNO. Zároveň však vyhlásil, že si osobne nevie predstaviť sedieť vo vláde s Robertom Ficom a že podľa neho neexistuje lepší a horší neonacista, čím narážal na Republiku.
- Smer – Zatiaľ nevylúčil nikoho, ale okrem fašistov z Republiky je to zrejme strana, ktorá má najnižší koaličný potenciál.
