Hoci Jaroslav Naď nie je dosť modrý pre Dzurindu, nasadenie, s akým lobuje za migy pre Ukrajinu, z neho robí ministra obrany milénia. (Aj s určitými výhradami k akvizičnej politike rezortu.)
Vcelku zásadný problém je, že jeho volanie, aby sme stíhačky určené do šrotu poslali tam, kde ich potrebujú, je hádzanie hrachu – teda presnejšie migov – na (politicko-legislatívnu) stenu.
Ukazuje sa v plnej kráse, čo za idiotskú ústavnú zmenu pripravil pakt Fico-Dzurinda ako súčasť procedúry schválenia eurovalu a Radičovej pádu. Zákaz poverenej vláde rozhodovať o zásadných otázkach (vnútro, zahraničie) – to je tá zmena – sa rovná regulárnej hrozbe paralýzy štátu.
