Autor je profesor na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, pôsobí aj v Ústave telesnej výchovy a športu
Už dlhšie ma znervózňujú tvrdenia politikov a známych osobností o vzťahu politiky a športu. A v súvislosti s vojnou na Ukrajine sa ich počet a rozporuplnosť ešte zvyšuje.
Jedným z posledných bol nedávny výrok prezidenta Slovenskej boxerskej federácie (SBF) Tomiho Kida Kovácsa, ktorý pri obhajobe účasti našich boxerov na majstrovstvách sveta vyhlásil: „ My sme športovci a politiku neriešime“.
Je to trocha inak a inak to vidí aj celý kultúrny svet.
Kde sa stretáva šport a politika
I keď šport a politiku navonok registrujeme ako diametrálne odlišné sféry spoločenského života, o ich kontinuite niet pochýb. Športovému rozhodnutiu často predchádza rozhodnutie politické a, naopak, športový výkon a športová diplomacia neraz napomohli politickému riešeniu.
Tak to bolo v prvých spoločensko-ekonomických formáciách (ľudové hry a súťaže ako oslava víťazstva v boji, kvalitná telesná príprava – základ udržania politickej moci), ako aj v súčasnosti pri budovaní systému športového hnutia, schvaľovaní zákonov, noriem a predpisov, v športovom priemysle, pri podpisovaní zmlúv, zostavovaní štátnej reprezentácie, rozvoji zahraničných stykov atď.
Šport a politika napriek historicky preukázateľnej úlohe a významu vyvolávajú u mnohých obavu z možného prepojenia a následného negatívneho ovplyvňovania až zneužitia. V zásade môžeme existujúce názory na vzťah športu a politiky rozdeliť do troch skupín.
