Autorka je právnička, pôsobí v Ústave štátu a práva SAV
Neviem, koľko je na svete ľudí, ktorí si v priebehu 20. storočia a v prvej štvrtine 21. storočia spomenuli aspoň raz na Tomáša G. Masaryka. Nemyslím iba v Európe, lebo z nej mnoho jeho priaznivcov vysťahovali, vyhnali alebo sa im podarilo utiecť pred nacizmom a komunizmom.
Masaryka začali vnímať v rakúsko-uhorskej politike už zhruba dvadsaťpäť rokov pred začiatkom 20. storočia. Jeho vplyv na českú spoločnosť bol veľmi rozsiahly.
V prvom rade to bola jeho angažovanosť v demokratizácii politiky, tak v štátnej, ako i v obecnej. V druhom rade to bol jeho odmietavý postoj k falzifikácii českých dejín, v treťom rade jeho razantné odmietnutie antisemitizmu a vo štvrtom rade jeho podpora rovnoprávnosti žien v štáte a spoločnosti.
Chýba tu problém uznania homosexuálov ako rovnoprávnych občanov. Dôvodom mohlo byť, že to v spoločnosti ešte nebola téma.
Ak sa čo i len letmo pozrieme na uvedené okruhy jeho záujmov, vidíme, že sú aktuálne aj dnes.
Čo si myslel T. G. M. o Rusku
V súvislosti s politickými udalosťami vo svete, v Európe, ale predovšetkým na Ukrajine a v Rusku je zaujímavé pozrieť sa na Masarykove názory na Rusko.
Pozoroval jeho stav, postoje inteligencie k ľuďom, aj k tým na najnižšom stupni spoločnosti. Nebol to povznášajúci pocit.
