Autor je teológ a spisovateľ
Píše Martin, že dobrí ľudia boli aj medzi gardistami, že sa to nedá paušalizovať, že všade sa našli "aj takí, aj takí" a aj medzi židmi neboli "všetci dobrí, aj tam boli rôzni ľudia". A on si všimol, že aj medzi židmi sú aj dobrí, aj zlí, a teda, prečo by sme mali okolo nich chodiť po špičkách. Treba hovoriť, pokračuje Martin, aj o dobrých gardistoch a zlých židoch.
Na záver úvahy pripojí gardistickú pesničku, Gardista, kamarát ty vieš aj život dať. Ale on s ňou nesúhlasí, len ju považuje za "zaujímavú". Ale aj tak má chuť poslať ju, asi ako príspevok do celonárodnej diskusie o dobrých gardistoch.
Zmierenie podľa Záborskej
A píše aj Ľuboš, domáha sa účasti "ľudákov v televíznych diskusiách", lebo aj oni "sú ľudia" a majú právo sa vyjadriť. K čomu sa majú vyjadrovať, Ľuboš? A on, že k tým istým spoločenským problémom, ku ktorým sa vyjadrujú ostatní. Zdá sa mu, že to nie je fér, aby sa práve ľudáci nemohli k ničomu vyjadrovať.
Vie, že sú medzi nami a radi by sa vyjadrili, trápi ich výstavba diaľnic a chýbajúce nemocnice. Veľa nespokojných gardistov sa mračí, keď ich spoločnosť neprizve na konzultácie o investíciách do výskumu alebo do slovenského kozmického programu.
Nechápu, prečo sa s nimi nikto nebaví, alebo iba z konského chrbta, keď im práve poriadkový robocop vo feudálnom postroji nakladá pred štadiónom. Takto si demokraciu nepredstavovali, pre toto nechodili na námestia, aby zistili, že ešte stále sa nemôžu verejne vyjadrovať. Ale, nemôžu?
