Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
K dnešnému článku ma inšpiroval najmä minulotýždňový rozhovor s bývalým štátnym tajomníkom ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Marekom Antalom, ktorý odišiel z ministerstva ešte v roku 2021. Pri tejto príležitosti som si spomenul na starší rozhovor s ďalším bývalým štátnym tajomníkom toho istého ministerstva Vladimírom Ledeckým, ktorý odišiel z funkcie pred ním, už po ôsmich mesiacoch vo funkcii.
Obaja bývalí štátni tajomníci sa argumentačne v zásade zhodujú (okrem iného aj v otázke nekompetentnosti ministerky Veroniky Remišovej), pričom za hlavný problém označujú to, že neboli schopní presadiť svoje vízie, priority a nápady pre odpor ministerských úradníkov.
Vladimír Ledecký na otázku, čo ho na ministerstve najviac prekvapilo, odpovedá, že to, „ako silno držia v rukách moc úradníci a ako urputne sa bránia tomu, aby ju pustili“.
Marek Antal zase hovorí, že „politici by mali povedať – toto urobte – a štátni úradníci by to mali zariadiť. Ale úradníci to zariadia po svojom“. Za jeden z dôvodov považuje to, že „motivácia úradníka nie je niečo urobiť, dokončiť či dokázať, ale chrániť sa. Nič nepokaziť, zostať na svojom mieste a brať plat. Oni nie sú napojení na výkon“.
Áno, je to tak. S názormi bývalých štátnych tajomníkov na moc a motivácie (väčšiny) úradníkov sa síce dá v zásade súhlasiť, no problém je v tom, že zodpovednosť za to, ako túto moc úradníci využívajú, je len a jedine na politikoch, v tomto konkrétnom prípade na Veronike Remišovej.
Nie je to však, samozrejme, problém tohto jedného ministerstva.
