Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Ako chlapec som nedeľné dopoludnia trávil s Filmárikom a Filmuškou v televíznom kine kreslených filmov. Netrvalo dlho a zistil som, ktoré urobil Viktor Kubal. Boli nezameniteľné a ja som ich miloval.
Boli nakreslené akoby jedným ťahom. Príbehy o Petrovi, Dite, Pufovi a Mufovi, Jankovi Hraškovi, Panákovi zo semaforu... Strašne som sa na nich smial. Jednoduchosť a vtip boli dva hlavné rozpoznávacie rysy filmov Viktora Kubala. Neskôr som začal vnímať aj ten tretí – poéziu.
Chodil som na ne aj do ozajstného kina. Na Zbojníka Jurka a Krvavú pani, čo boli celovečerné kreslené filmy – to bolo niečo! Ten prívlastok neznamená, že ich spravil za jeden večer, ale že netrvali iba pár minút ako klasické kreslené večerníčky.
