Robert Fico dal Smeru prívlastok slovenská sociálna demokraciu. Kritizuje Hlas s prívlastkom sociálna demokracia za to, že sa vybral liberálnou a pravicovou cestou a chce vládnuť s Progresívnym Slovenskom a SaS. Richard Sulík sa považuje za liberála a kedysi označil Progresívne Slovensko za ľavicu.
Zároveň časť pravicových voličov sa vyjadruje, že pre údajnú ľavicovosť Progresívneho Slovenska mu nemôžu dať svoj hlas.
A popritom celé Slovensko dlhé týždne sledovalo spájanie stredopravých subjektov, až sa napokon Demokrati označili za "alternatívu stredovej demokratickej strany". A za modernú stredovú stranu sa považuje aj Jablko.
Ako to teda vlastne s delením slovenského politického spektra je? Je Progresívne Slovensko ľavicová strana, ako často zaznieva v niektorých "pravicových" kruhoch? A existuje na Slovensku skutočná ľavica? Má ešte pravo-ľavé delenie politického spektra vôbec zmysel?
A je to vôbec pre blížiace sa voľby podstatné? A prečo je oveľa dôležitejšie začať minimálne najbližšie mesiace rozlišovať strany v prvom rade na populistické a nepopulistické?
Čítate politicko-spoločenský newsletter Kontext Jakuba Fila. Pred blížiacimi voľbami sa každý týždeň pre vás pokúsim zhrnúť najdôležitejšie informácie z politického života na Slovensku. A na záver nájdete Zrnko nádeje.
Ak sa vám bude newsletter páčiť, budem veľmi rád, ak ho odporučíte svojim známym alebo sa oň podelíte na sociálnych sieťach. Môžete mi tiež napísať alebo klásť otázky na jakub.filo@sme.sk.
Ak Kontext ešte stále neodoberáte, prihlásiť na odber si ho môžete TU.
Ako to teda vlastne s delením politického spektra je?
Aj na Slovensku sa pri označovaní politických strán zažilo tradičné pravo-ľavé spektrum. Jeho pôvod pochádza ešte z čias francúzskeho porevolučného parlamentu. Z pohľadu predsedajúceho vpravo sedeli aristokrati obhajujúci pôvodný poriadok a vľavo ľudia bez šľachtických titulov, ktorí najskôr reprezentovali záujmy nastupujúcej meštianskej kapitalistickej triedy a neskôr robotníckeho a socialistického hnutia.
V najjednoduchšom ponímaní môžeme vnímať pozíciu strán na pravo-ľavom spektre podľa odpovede na otázku – ako zabezpečiť občanom ekonomický a materiálny blahobyt? Pravicové strany presadzujú menšiu úlohu štátu, nižšie dane a väčšiu voľnosť trhu, bez ohľadu na sociálne rozdiely obyvateľov. Ľavica naopak podporuje väčšiu účasť štátu, výraznejšiu podporu slabším sociálnym skupinám s cieľom odstrániť sociálne nerovnosti, a teda aj nevyhnutné vyššie zdanenie na zabezpečenie týchto potrieb.
