Autor je analytik INESS
Ľudia v politike prirodzene tiahnu ku konkrétnym riešeniam: „Spravíme toto a tamto a dobre bude.“ A podceňujú dôležitosť systémových reforiem, ktoré riešia na prvý pohľad abstraktné témy ako ochrana súkromného vlastníctva alebo vymožiteľnosť práva.
To isté platí aj v školstve. Verejnosť očakáva tlačovkové reformy.
Teda reformy, ktoré sa môžu veľkolepo ohlasovať na tlačových besedách: „Prepíšeme štátne kurikulum, nakúpime tablety, zamestnáme asistentov a namiesto dvoch stupňov základnej školy zavedieme tri cykly.“
Skutočné zmeny do školstva však môžu priniesť predovšetkým systémové reformy. Tie nudné, abstraktné.
Ľudia si nevedia predstaviť, načo by bol dobrý prechod od financovania školstva cez mzdový a prevádzkový normatív k financovaniu vzdelávacích potrieb žiakov cez vzdelávacie poukazy.
Alebo načo by nám bolo dobré zavedenie autonómnych škôl oslobodených od nánosov regulácií.
Je to pochopiteľné. Ide o pomerne abstraktné reformy. Preto bude dobré prejsť od abstraktných rečí ku konkrétnym príkladom zo sveta, kde spomínané reformy existujú a priniesli ovocie.
Generačné školy
Príklad, ktorý by sa mohol osvedčiť aj na Slovensku, je charterová škola Briya v USA. Zameriava sa na vzdelávanie menšín žijúcich v chudobe.
Táto škola je jedinečná dvojgeneračným modelom vzdelávania. Jej zakladatelia veria, že cesta k vzdelaniu detí zo zlého socioekonomického prostredia sa musí začať v skorom veku a zároveň vedie cez vzdelávanie rodičov.
Vzdelávanou jednotkou v tejto škole tak nie je jeden žiak, ale jedna rodina. Úspešnosť tohto prístupu potvrdzuje výskum.
