Z európskeho summitu v Bruseli sa narýchlo natískajú dva momenty.
Keď prednedávnom v reakcii na dohodu EP a členských štátov o nulových emisiách z výfukov médiá ohlasovali ako hotovú vec „koniec spaľovacích motorov v roku 2035“, na tomto mieste zaznela pochybnosť v zmysle, že ešte uvidíme. No a vidíme.
Prvá korekcia sa upiekla hneď na marcovom summite: deadline na spaľovacie motory v roku 2035 neplatí v prípade, že používať sa budú „klimaticky neutrálne palivá“.

Nemotorista nemá poňatie, aké užívateľské plusy/mínusy (akcelerácia, hlučnosť, smrad atď.) sľubujú syntetické palivá, tuší však niečo iné. Cenovú nedostupnosť individuálnej dopravy pre najširšie vrstvy, čo sa síce primárne spomína v súvislosti s elektromobilitou, ale vyskakuje aj pri palivách neropného pôvodu.
Doslova miliónové demonštrácie, ktoré vidíme vo Francúzsku, s tým zdanlivo nesúvisia, sú však aktuálnou pripomienkou, že azda najväčším úskalím klimatickej politiky EÚ je sociálny rozmer.