Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Za uplynulých dvadsať rokov som často vyberal do zamestnania mladých ľudí. Niektorí boli tesne po škole, iní už získali aj viacročné skúsenosti. Nedávno som sa zamyslel nad tým, z ktorej univerzity boli absolventi vo výberových konaniach najúspešnejší. Odpoveď bola štatisticky jednoznačná – z Masarykovej univerzity v Brne.
Nielen na základe osobnej skúsenosti, ale aj pri analýze čísel sa dá povedať, že naša najlepšia univerzita sa dnes nachádza tesne za hranicami. Ide v mnohom o skutočne slovenskú inštitúciu – napríklad na informatike je našincov polovica, na medicíne štvrtina.
Veľa ich je aj na Karlovej univerzite v Prahe, ale tam sú s výnimkou medicíny maličkou menšinou. Oxford alebo Cambridge sú pravdepodobne kvalitatívne ešte lepšie univerzity ako Karlova univerzita, ale počet tamojších slovenských absolventov sa počíta v desiatkach ročne.
Čo stvorilo kvalitu na „Masaryčke“
Masarykova univerzita je, naopak, veľká inštitúcia, kde celkový počet slovenských študentov presahuje ich počet na mnohých vysokých školách medzi Dunajom a Tatrami. Celkovo na ňu už roky chodí približne štyri- až päťtisíc našincov, čo je rovnako ako v prípade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach či Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Absolventi najväčšej brnianskej vysokoškolskej inštitúcie predstavujú kombináciu kvantity a veľmi slušnej kvality. Aj keď mnohí zostávajú po promócii na južnej Morave, miera návratnosti domov je predsa len výrazne vyššia ako pri študentoch odchádzajúcich ďalej na západ.
Stovky slovenských podnikov, ministerstiev a iných inštitúcií sú dnes obsadené absolventmi Masarykovej univerzity. Jej reálny vplyv na rozvoj Slovenska je tak väčší ako v prípade prestížnych anglosaských či holandských univerzít.
