Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
V januári 2020, keď sa vo svete začali objavovať prvé prípady infekcie novým koronavírusom spôsobujúcim ochorenie onedlho pomenované covid-19, som v prvom komentári na túto tému napísal: „Na základe doterajších vedomostí, ktoré o novom víruse máme, je veľmi pravdepodobné, že sa túto epidémiu podarí zvládnuť. Následky druhej epidémie – epidémie lži, ktorá sa v súvislosti s koronavírusom vo svete odohráva, sa však dajú ťažko predpovedať.“
Dnes, po viac ako troch rokoch, sa k tejto úvahe vraciam. Pandémiu sa nám naozaj podarilo zvládnuť. Trvalo to však oveľa dlhšie, ako som predpokladal. Spôsobili to mnohé faktory. Na niektoré sme nemali žiadny vplyv, niektoré sme, naopak, spôsobili sami.
Prvé určoval samotný pôvodca ochorenia – vírus SARS-CoV-2. Počas pandémie nepríjemne prekvapil aj najskeptickejších vedcov. V prvom rade sa veľmi rýchlo šíril. Na vine bolo, že aj nakazení, u ktorých sa ešte neprejavovali ťažšie príznaky, už mohli nákazu šíriť. Toto skryté nebezpečenstvo mohlo trvať aj niekoľko dní. Tak sa stalo, že nákaza v priebehu niekoľkých týždňov zachvátila všetky kontinenty.
Veda proti smrti
Priebeh ochorenia bol miernejší ako nedávne epidémie podobných koronavírusov (SARS-CoV-1 a MERS), ktorým podľahlo až okolo desať percent nakazených. V prípade covidu-19 to bola približne desatina z toho, teda percento nakazených.
A práve táto kombinácia menšej smrtnosti a s ňou súvisiaca vysoká nákazlivosť sa ukázala ako smrtonosná. Počas troch rokov pandémie sa nakazili pravdepodobne všetci pozemšťania a chorobe ich podľahlo podľa najnovších odhadov takmer sedem miliónov.
