Boris Kollár nie je práve najmilší ostriež v politickom rybníčku, ale predsa sa nedá ubrániť istému rešpektu pred jeho komunikáciou. Napríklad v nedeľu si dal veľmi záležať, aby dal najavo záujem o ďalšie vládnutie, schopnosť dohodnúť sa na ňom s kýmkoľvek a (to najmä), aby budúcim partnerom načrtol do mapky cestu k svojej rodine.
Tak treba vnímať jeho tri požiadavky na vstup do potenciálnej budúcej koalície: po prvé plnenie programu jeho strany, po druhé vymedzenie sa proti fašizmu a po tretie jasnú prozápadnú orientáciu. Všetko ostatné už sú podružnosti, ktoré sa dajú nejako riešiť.

Znie to ako tradičné predvolebné táranie, veď niečo povedať musel, ale mohol povedať veci aj tak, aby nezosmiešnil svojho dvorného ideológa Milana Krajniaka, ktorý na rovnakom mieste akoby sľúbil vylúčenie spolupráce so Smerom. Keď Kollár také čosi výslovne odmietne, nerobí to náhodou.
A nerobí to ani celkom zle.