Autorka je lekárka a spisovateľka
Keď sme vyšli z divadla, oprel sa do nás víchor víriaci sneh zmiešaný s kúskami polystyrénu, čo postrhával zo zateplených starých budov, ale na tvárach sme mali stále úsmevy, ktoré nám vo svojom divadelnom testamente odkázal dedo Karol alias Stanislav Štepka.
V tme a tlačenici na schodoch ma pevne chytila teplá ruka môjho muža a ja som si náhle uvedomila, že toto je mier: ľudia vychádzajúci v pondelok večer rozveselení i roznežnení z divadla, utekajúci schovať sa pred víchricou do svojich teplých domovov.
Na ulici pred nami už pracovali hasiči, odpratávali popadané stromy. Čakala ich perná noc, no odstraňovali následky vyčíňania živlov, nie ľudí.
