Autor je poslanec, podpredseda Progresívneho Slovenska a bývalý veľvyslanec pri NATO
Už vieme, aká technika príde na Slovensko výmenou za migy. Vrtuľníky Viper sú veľmi kvalitné a vojaci ich vítajú. Otázka znie, či by mali byť prioritou pri prezbrojovaní armády a či ich skutočne potrebujeme?
Odpoveď je komplikovaná.
Aké sú priority
Slovensko totiž najviac tlačí iná úloha: dobudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, ktorá je sľubovaným, no nenaplneným príspevkom Slovenska do kolektívnej obrany NATO. Vláda po vláde termín dokončenia brigády odsúva.
Spomínaná brigáda nie je zďaleka jediná, ktorú vlády Smeru a SNS zanedbali. Dlhé roky sa správali k Ozbrojeným silám SR a k celej obrane, ako keby mal byť v Európe naveky mier. S výnimkou vrtuľníkov Blackhawk a objednávky stíhačiek žiadne veľké modernizačné projekty neprebehli (aj stíhačky sme už mohli mať, keby SNS nebola zrušila rozbehnutý lízing lietadiel Gripen zo Švédska).
Túto a budúce vlády preto čaká úloha investovať prioritne do ťažkej mechanizovanej brigády.
Napriek tomu platí, že za normálnych okolnosti by vláda mala prioritne plátať diery v ťažkej mechanizovanej brigáde, až potom sa obzerať po vrtuľníkoch. Toto však nie sú normálne okolnosti.
Poskytnutím vojenskej pomoci Ukrajine sa nám otvorila možnosť získať ako kompenzáciu techniku od spojencov, čo šetrí peniaze nás všetkých. Nevýhodou tohto postupu je, že nie vždy si môžeme vybrať ako kompenzáciu presne tú techniku, ktorú urgentne potrebujeme.
Tanky pri nich nezistia, že na ne letí raketa. Ako si Slovensko poradí s vrtuľníkmi pre námornú pechotu Čítajte Niekedy sa to podarí. Výmena starých bojových vozidiel pechoty (BVP) za 15 novších tankov Leopard je dobrým príkladom. Tanky sú kľúčovou súčasťou ťažkej mechanizovanej brigády a hodnota tých leopardov je taká, že sme odovzdaním BVP získali veľa za prakticky nič.
