Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Štvrtého marca 1968 v dovtedy prísne kontrolovaných straníckych novinách vyšiel veľký článok o afére Jána Šejnu, čo bol niečo ako Kočner tých čias. Absenciu vzdelania kompenzoval kontaktmi, vďaka priateľstvu so synom prezidenta Novotného sa stal najmladším generálom v službách Československej armády.
Vo februári 1968 utiekol s milenkou a kufrom plným prísne tajných dokumentov do USA a začal spolupracovať so CIA. Útekom sa vyhol obžalobe z hospodárskej kriminality, ktorou si ako gambler a pražský bohém finančne vypomáhal.
Vyvolal tým vtedy nielen spravodajskú a vojenskú katastrofu, no zároveň akceleroval vnútropolitický vývoj. V článkoch o jeho kauze sa objavila kritika prezidenta a šokovaní čitatelia si od tej chvíle začali zvykať na situáciu, v ktorej už nič nie je tabu. „Je to skutočná obroda,“ zapísal si vtedy do denníka novinár Juraj Alner.
Práve zrušenie cenzúry sa stalo centrálnym bodom kritiky vývoja v Československu od Sovietov, čo vyvrcholilo inváziou v auguste 1968. Politický plán invázie zlyhal. Alexander Dubček sa ako symbol Pražskej jari udržal vo funkcii a začalo sa krátke medziobdobie pod heslom „zachrániť, čo sa dá“.
