Autor je vedeckým pracovníkom Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK v Bratislave a výskumníkom Európskej rady pre zahraničné vzťahy
Po zasadnutí predsedníctva Smeru predstavili predseda a podpredseda strany hlavné ideové základy, z ktorých vychádza ich zahraničná politika. Nie je jasné, do akej miery si podpredseda uvedomoval, že kým on stavia základy straníckej zahraničnej politiky na tzv. štrukturálnom realizme, jej predseda sa na tej istej tlačovej besede hlási k ideám tzv. neoliberálneho inštitucionalizmu.
Politika veľmocí
Realistická škola medzinárodných vzťahov je založená na myšlienke, že v medzinárodnom systéme, ktorého hlavnou stavebnou jednotkou sú národné štáty, neexistuje centrálna autorita, ktorá by bola zodpovedná za reguláciu ich správania, celý systém je teda anarchický.
Štrukturálnym realizmom sa nazýva preto, lebo zástancovia tohto prúdu, ako napríklad John Mearsheimer, veria, že architektúra alebo štruktúra medzinárodného systému, v ktorom štáty operujú, vysvetľuje ich správanie a úloha domácej politiky je marginálna, prípadne nemá na preferencie štátov a ich zahraničnú politiku žiaden vplyv.
Život v takomto systéme generuje veľa neistoty, preto sú štáty prirodzene podozrievavé k úmyslom iných. Hlavným národnoštátnym záujmom v takomto systéme je snaha o prežitie a tá sa dá dosiahnuť jedine získavaním moci či sily. Tu treba podotknúť, že takéto vnímanie sveta formulovali hlavne americkí autori, je teda ľahko aplikovateľné na veľmoci ako Spojené štáty.
