Máločo je otravnejšie ako dovolávanie sa „úradníckej vlády“. Prvý raz to vypuklo po voľbách v roku 2016, keď takto chceli dobrí ľudia obísť výsledky parlamentných volieb, a odvtedy sa mýtická vláda osvietených „odborníkov“ opakovane podsúva ako zázračné riešenie spoločensko-politických problémov.

Čo na tom, že ide o popretie ústavných princípov a bez podpory parlamentu by bola vláda paralyzovaná, pani prezidentka to s nami predsa myslí dobre. To hypoteticky môže byť aj pravda, ibaže to nestačí.
Ako však hovorí Reinhartová s Rogoffom, tentoraz je to iné, aj pokazené hodiny niekedy ukazujú správny čas, takže tentoraz má debata o prezidentskej vláde solídny fundament a keby ju prezidentka vymenovala hoci aj dnes, nikto by nemohol povedať ani slovo.
Z toho môžeme načerpať poznanie, že to urobiť nechce, a položiť si otázku, prečo o tom teda stále rozpráva.