Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Nedeľný atentát na ruského blogera Vladlena Tatarského vo mne vyvolal zvláštne spomienky. Spomienky na ukrajinský Donbas, kde sa tento ruský propagandista a šíriteľ nenávisti proti Ukrajincom narodil.
Napadlo mi, že sa nemohol narodiť inde, než v prazvláštnom a sovietsky škaredom regióne, o ktorý sa teraz vedú tie najkrutejšie boje v Európe od druhej svetovej vojny.
Prečo je o zdevastovaný, klimaticky neprívetivý východ Ukrajiny taký záujem?
Hlboko pod zemou s baníkmi a samohonkou
Dzeržinsk, východná Ukrajina, srdce Donbasu, 90. roky. Pamätám si skupinu baníkov, chlapov s očami zakalenými od prachu a samohonky, ktorú si brali do hĺbky jeden kilometer, kam siaha najslávnejšia miestna šachta Severnaja.
Bez akéhokoľvek povolenia ma vzali dole. Dodnes neviem, či bola horšia úzkosť z jednej z najnebezpečnejších šácht na planéte, alebo odporná pachuť nápoja, ktorý som musela piť.
Dnes sa toto banícke mesto volá Toreck a vedú sa oň ťažké boje. Ruskí okupanti ho tvrdošijne nazývajú po otcovi sovietskych tajných služieb Felixovi Dzeržinskom. A práve z tohto regiónu pochádzal zavraždený Vladlen Tatarskij, ale aj zosadený exprezident Viktor Janukovyč , ktorý utiekol do Ruska. A mnohí ďalší ľudia bez zábran, vychovaní podľa zásady „čo si nevezmeš silou, nemáš“.
Donecké podsvetie je pojem. Bez neho by vojna na Ukrajine nebola možná.
Z kriminálu do prezidentského sídla
Tatarskij s kumpánmi, vyzbrojení strelnými zbraňami, prepadli v roku 2011 banku, ako v amerických filmoch. Skončili v krimináli.
Keď sa začala vojna, dostali sa na slobodu, zbrane im vrátili a poslali ich do zákopov. Tatarskij zakrátko usúdil, že profesia blogera je bezpečnejšia, a dal sa do služieb kremeľskej propagandy.
