Autorka je režisérka
Neexistuje u nás iný sviatok, ktorý by naši obyvatelia slávili na toľko rôznych spôsobov, než je Veľká noc. Každá rodina ju vníma inak, dokonca aj v rodinách sa jej prežívanie líši podľa toho, do akej generácie a k akému pohlaviu jej príslušníci patria.
Keďže tento text píšem ako žena, ktorá bola v hlbokých osemdesiatych rokoch ako malé dievča na Veľkonočný pondelok schovaná v perináku a verila, že hordu chlapcov ozbrojených dlhými korbáčmi a vodnými pištoľami čoskoro prestane hľadanie baviť, som veľmi naklonená možnosti vnímať tradície podľa svojho uváženia.
Na západe bitka, na východe zápal pľúc
Videla som raz obrázok, na ktorom boli znázornené veľkonočné zvyky v geografickom kontexte. Na západe to bol korbáč, ktorým sa šibali dievčatá a úroda, aby boli zdravé a plodné, na východe to bolo vedro s vodou, ktorou sa dievčatá a úroda zase polievali, aby boli, ako inak, zdravé a plodné.
Keď som sa kedysi v inkriminovanom čase vyskytla v západných Čechách, dostala som inštruktáž, ako sa obliecť a čím vypodložiť, aby som od korbáča nemala na tele príliš veľké boľavé klobásy.
