Slovenská verejnosť si dávno myslí, že čo slovenský právnik, to prirodzenoprávny babrák. To jest človek, ktorý necíti právo a spravodlivosť prirodzene tak, ako vyplýva z podstaty vecí a vzťahov, len sa naučil zákony, teda právo pozitívne.
Reakcie rektorky policajnej akadémie Lucie Kurilovskej tento predsudok len posilnia. Čo všetko vypadlo z tejto osoby, odkedy jej podriadený výstrelom posadil mladú študentku na invalidný vozík, je zarážajúce.
Minister vnútra Roman Mikulec je na tomto poli tiež všeličoho schopný, ale tentoraz vyzval rektorku na odstúpenie úplne správne. No ako zvyčajne, neurobil ani krok navyše – mohol sa obrátiť aj na akademický senát školy.
Podľa nej by bolo zbabelé, keby odstúpila. Nie. Zbabelé je vyhýbať sa odpovediam (ako predviedla aj denníku SME), hoci inokedy vyskakuje z každej konzervy.

Odstúpenie by znamenalo, že rektorka Kurilovská rozumie tomu, čomu – treba uznať – na Slovensku rozumie málokto: čo znamená prijať zodpovednosť za to, čo sa stalo.
Že senát za ňou stojí, nie je argument. Technicky vzaté by ju mohol zložiť z funkcie, ale rozhorčovať sa na Slovensku nad servilným zborom podržtašiek je nosením dreva do lesa.
Samozrejme, že je osobne zodpovedná za to, že sa v škole nedodržali početné predpisy, a aj pri súčasnej neznalosti všetkých podrobností možno smelo povedať, že policajná akadémia je ukážkový bordel.
Sťaby trestnej právničke by Kurilovskej ako prvý mal ležať na srdci následok. Toto nie je prípad „síce sa strieľalo ostrými a tam, kde sa nemalo, ale nič sa nestalo“. Tu má Kurilovskej bordel za následok ochrnuté mladé dievča a ona bude krčiť plecami.