Autor je umelec a publicista
Víťazstvo Matoviča vo voľbách 2020 prišlo po rokoch stabilného zahnívania a významná časť voličov premietla očakávanie zmeny do politického lídra, ktorý zosobňoval všetko možné, len nie normálnosť.
O tri roky neskôr sa nachádzame v úplne inej situácii. Normálnosť sa stáva vychyteným heslom predvolebnej kampane, vzýva ju Fico aj pravicoví extrémisti, do politických sloganov ju zaradili Sme rodina aj Progresívne Slovensko.
V prvom pláne je volanie po normálnosti odpoveďou na spôsob vládnutia, ktorý priviedol krajinu k predčasným voľbám. Túžba po normálnosti však odzrkadľuje aj širší kontext.
Po dvoch rokoch pandémie a uprostred desivej vojny na hraniciach Európskej únie znie normálnosť ako prísľub bezpečia v rozbúrenom svete. Ide o variáciu na osvedčené „ľudia si zaslúžia istoty“.
Tak istoty, ako aj normálnosť si však rôzne časti spoločnosti vykladajú po svojom. Pre proputinovskú časť Slovenska splýva návrat k normálnosti s nostalgiou za časmi, keď istoty a poriadok zabezpečoval totalitný režim pod vedením Moskvy.
