Po univerzálnej zhode, že kauza je „bezprecedentná“, by sa hneď ako druhé chcelo povedať, že je viac nešťastná ako šťastná. Teda dlho sa chcelo, ale už sa to zamotalo.
Obvinenie Trumpa, že „držhubné“ pre herečku, aby mlčala o ich vzťahu, protizákonne účtoval ako výdavok na kampaň, je na prvé, druhé i tretie počutie banálna skutková podstata. Určite najbanálnejšia z dlhého radu podozrení voči „najlepšiemu prezidentovi v histórii USA“ (Trump).

Omnoho vážnejšie je podozrenie z nepriamej iniciácie útoku na Kapitol, takisto „privatizácia“ dokumentov rôzneho stupňa utajenia, ktoré mali po jeho odchode putovať do archívu, a nie do Mar-a-Lago. Podobne i pokus o zvrátenie výsledku volieb v Georgii.
A preto často počuť, že 130-tisíc pre Stormy Danielsovú sa použilo preto, lebo v spomenutých a ďalších kauzách nie je dostatočná dôkazová situácia. Klišé o „hone na čarodejnice“, „najväčšom politickom procese“ a podobne nemusia mnohým znieť ako čisté táranie, aké je u Trumpa obvyklé, aj preto, že prokurátor Bragg je členom Demokratickej strany.
Vysoký princíp „nikto nestojí nad zákonom, ani prezident USA“, drží nad vodou 34 bodov žaloby. Prevahou maximy, že odstíhaný musí byť Trump práve preto, aby vplyvní oligarchovia neboli „rovnejší“ ako tí ostatní, neotriasajú ani politické výstrahy, keď vzápätí po obvinení vzrástla podpora Trumpa o štyri percentá.