Šibačku som každý rok nejako zásadne neprežívala. Nemyslím to tak, že by sme ju neoslavovali. V mojich tínedžerských časoch som bola aktívna veriaca, v kostole som spievala pašie a chlapci od saleziánov ma každý rok v partii aj s mojím vtedajším frajerom prišli vyšibať.
Ženy v domácnosti to nejako extra neprežívali, vždy sme si hovorili, že to akosi prežijeme. Jeden ročník prišla celá partia takmer k záveru – značne podnapitá. Moji dobrí kamaráti mali bužírkové korbáče. To sú také tie upletené akoby z káblov. V opitých hlavách im prišlo ako dobrý nápad vyšľahať ma s tým tak, že som mala komplet celé nohy modré. Mama bola v šoku, keďže nemali mieru a trieskali ma s tým ešte aj v obývačke, korbáče im naštvaná zabavila.
Čím som bola staršia, tým zvláštnejšie mi to celé prišlo. A v dospelosti som jednoducho začala tento „sviatok“ ignorovať. Otec sem tam zoberie pohár vody, a na Veľkonočný pondelok mi ho naleje za chrbát. A ja milujem môjho otca, tak to nejako vždy prežijem, ale príde mi to vlastne celé trocha trápne. Oceňujem, že u nás doma sa s korbáčmi jednoducho neráta a s bitkou sa už dávno prestalo.
Tak či onak, každý rok píšeme mnohí k šibačke a každý rok príde skupina ľudí, ktorá vykrikuje, že toto je feministický výmysel, ktorý chce zničiť tradície a zvyky. A teraz ruku na srdce – poznáte nejakú ženu, ktorá by si šibačku pochvaľovala ako parádny zážitok? Existuje nejaká mladá žena, ktorá sa na to teší? A čo to vlastne je za reakciu, keď vám niekto hovorí, že ho niečo traumatizuje? Normálna citlivá odpoveď by totiž bola, že poníženie a mlátenie by nemal zažívať nikto.
Stačí sa pritom pozrieť na reakcie expatov, ktorí prídu žiť na Slovensko. Mnohí mi každý rok hovoria, že šibačka ich zakaždým šokuje a nerozumejú, ako je možné, že niečo podobné u nás ešte stále existuje.
Ak niekto miluje šibačku, v poriadku. Ak ju niekto nemiluje, nerozprávajte mu prosím, že to je slovenské, tradičné a takto to má proste byť. Ja žijem už 15 rokov ignorovaním Veľkonočného pondelka a svet sa točí ďalej. Moje manželstvo stále funguje. A moja rodina mi je stále blízka. Dá sa to aj inak. Bez stupídnych zvykov a bez modrých nôh. Ak patríte medzi milovníčky šibačky, je to v poriadku. Užite si to tiež. Ak ste ako ja, urobte si pekný deň a choďte niekam do prírody. Má byť vraj pekne!
Podcast týždňa: Jasmína Houdek o šibačke
Aby sme zostali v téme, dnešný podcast týždňa je s lektorkou sebaobrany Jasmínou Houdek. V relácii Spotlight s Lindou Bartošovou hovorí o šibačke aj o sebaobrane. Jasmína je inšpiratívna žena, ktorá rozsiahlo hovorí aj o tom, že násilie sa nikdy nezačína fackou. Fyzickému násiliu často predchádza psychické násilie, verbálne nadávky.
Jasmína otvorene hovorí aj o tom, že prežila znásilnenie. Pre traumu dokonca skončila na ulici a brala drogy. Nakoniec sa jej podarilo dostať sa z tohto všetkého a dnes sa preto považuje za preživšiu.
Vypočujte si jej zaujímavý pohľad na šibačku, ale aj na riešenia násilia.
A keď už sme pri podcastoch a pred nami je niekoľko dní voľna, mám pre vás dnes aj druhý tip. Pri upratovaní som tento týždeň počúvala môj obľúbený víkendový oddychový podcast s komikom a moderátorom Conanom O’Brienom.
Prvý diel, ktorý som si vypočula, bol so speváčkou Billie Eilish a jej bratom Finneasom. Citlivý, miestami naozaj smiešny, otvorený a veselý rozhovor dvoch súrodencov s Conanom bol naozaj dušupohladzujúci.
Ďalší diel toho istého podcastu, ktorý som si vypočula, bol so spevákom Coldplay Chrisom Martinom. Tam som už miestami vybuchovala do hlasného smiechu. Ak ovládate angličtinu, oba diely vám odporúčam všetkými desiatimi.
Film týždňa: pár tipov na sviatky
Pretend It's a city
Fantastická séria pre všetkých milovníkov mesta New York a Fran Lebowitzovej. Vizuálne krásno, ale aj extraordinárny vzťah Fran s režisérskou legendou Martinom Scorsesem. Ak si chcete pohladiť umeleckú dušu, táto miniséria je pre vás. Ja som ju videla už trikrát. Seriál nájdete na Netflixe.
West side story
Steven Spielberg nakrútil v roku 2021 remake muzikálu West side story (1957). Hoci mal sedem nominácií na Oscara, získať sa mu podarilo len jednu, no rozhodne si ich zaslúžil viac. Krásna kamera, neuveriteľné herecké výkony, zaručený sviatočný zážitok. Film je na HBO Max aj Disney plus.
The Tale
Tento film som si pustila, keď sme s kolegom Romanom Cupríkom písali o zneužívaní v tábore Chachaland. Pri rozhovoroch s odborníkmi na grooming a zneužívanie detí viacerí hovorili, že práve tento film je neuveriteľným príbehom – Laura Dern sa v ňom v dospelosti vracia k svojim zážitkom ako dieťa – keď ju zneužívali. Priznám sa, že film som vtedy nedokázala dopozerať. Dlhé rozhovory s viacerými obeťami zneužívania v Chachalande na mne zanechali stopy a bolo to pre mňa vtedy až príliš bolestivé. Film je to však skvelý a každý, kto si ho pozrie, lepšie porozumie, ako k zneužívaniu detí vlastne vôbec môže dôjsť a aké hlboké rany zanechá na človeku na celý život. Film nájdete rovnako na HBO max.
Dobrá správa týždňa: interrupčná tabletka je bezpečná
Viac ako sto rozsiahlych vedeckých štúdií naprieč kontinentami aj dekádami ukázalo, že interrupčná tabletka je pre ženy úplne bezpečná. 99 percent žien, ktoré dostali túto tabletku, nemali žiadne komplikácie. Štúdia ukázala, že interrupčná tabletka je bezpečnejšia ako mnohé široko používané tabletky, napríklad Viagra alebo Tylenol (teda americká verzia paralenu či panadolu).
V USA už mnohé konzervatívne organizácie žiadajú vládu v ďalšom ťažení proti ženám. Chcú, aby vlády zakázali interrupčnú tabletku, pretože je podľa nich nebezpečná. Vďaka vedcom už vieme, že je to skôr politický boj ako vedecký.
Na Slovensku pokračujeme v traumatizovaní žien tým, že interrupčnú tabletku ako jeden z posledných štátov EÚ nepoužívame. Ženy, ktoré idú na interrupciu, musia ísť do umelého spánku a na operáciu. Gynekológovia pritom roky upozorňujú, že takýto spôsob interrupcie ženám spôsobuje problémy – napríklad pri ďalšom tehotenstve môžu predčasne porodiť. Tabletka by sa dala povoliť jednoducho – jedným obyčajným podpisom ministra zdravotníctva. Pre tlak konzervatívcov sa tak na Slovensku roky nestalo.
Viac si o štúdii môžete prečítať v článku The New York Times.
Video týždňa: Natália Hejková
Legendárna basketbalová trénerka Natália Hejková niekoľko rokov v Rusku trénovala basketbal. Keďže má ruské aj ukrajinské korene, odmalička hovorí po Rusky, a tak sa ju asi ťažko dá obviniť z toho, že Rusov a ruský šport nepozná.
Tento týždeň v Rozhovoroch ZKH povedala, že Rusov by na olympiádu súťažiť nepustila. Zrozumiteľne vysvetlila aj prečo – ukrajinskí športovci sú mnohí na fronte a bojujú za svoju vlasť. Športoviská sú zničené a nemajú ani kde trénovať. Zároveň sme sa spolu rozprávali aj o stokrát opakovanej mantre, že šport a politika by sa nemali miešať. Hejková z prvej ruky opísala, že Rusi sú v miešaní politiky a športu naozaj priekopníci a v športových halách tam rovno visia bannery vládnej strany Vladimira Putina.
Hudobná bodka: London Grammar
Takto na sviatočné dni vám posielam hudobnú bodku na záver v podobe live verzie Hey Now od britskej skupiny London Grammar. Táto zasnená verzia je ideálna na pokojný štart sviatkov. Užite si ich, ja sa opäť prihlásim s newsletterom aj na budúci týždeň.
Toto bolo päťdesiate vydanie newslettera ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate a počúvate.
Prihláste sa zadarmo na odber newslettra ZKH píše. Prihlásiť odber>
