Autor je prekladateľ a publicista
Nemocnica Rázsochy nebude. Alebo teda možno bude, jedného dňa o niekoľko desaťročí.
Ak vôbec jedného dňa bude, tak už na úplne inom Slovensku, s inými obyvateľmi, inými politikmi, inými problémami a v úplne inej situácii. A keď sa konečne dokončí, veľa dôvodov na hrdosť nebude, teda ak nechcete byť hrdí na to, že jednu nemocnicu staviate polstoročie. Ak nie viac.
Bude to skôr ako dlhoročná otvorená rana, ktorá sa zacelila: nechcete si to pripomínať a hovoriť o tom, túžite sa len pohnúť ďalej. Veď už aj Jozef II. tie nemocnice staval lepšie.
Lenže nemocnica Rázsochy je ukážka toho, že keď niečo robíme, vždy do toho ideme s krásnymi predsavzatiami. Kdesi vnútri však všetci vieme, že nakoniec to dopadne drahšie, horšie, neskôr a ešte z toho aj všetci budeme na nervy.
Lebo zhruba takto to chodí. Možno nie vždy, ale príliš často.
No tak sa to nepodarilo
Zoberte si tú nemocnicu: ministerstvo financií, čiže Eduard Heger, konečne povedalo to, čo všetci vieme: že Rázsochy nebudú. Lenže ministerstvo zdravotníctva, čiže tiež Eduard Heger, na to povedalo, že Rázsochy budú. Medzi nimi je navyše ako mediátor premiér, čiže tiež Eduard Heger a toto navyše ani nie je moja myšlienka.
