Keď sa kolega Hobbes venoval životu človeka v prirodzenom stave, ešte pred zrodom nenásytného Leviathana, opísal ho ako „osamelý, biedny, surový, protivný a krátky“.
Priam akoby sa pozeral na život tém, ktoré zúfalo vyťahuje Peter Pellegrini a dúfa, že v nich bude uveriteľný a ešte budú niekoho zaujímať.
Úspešná téma by mala mať preňho okrem tradičnej politickej potreby v podobe oslovenia voliča zároveň zaistiť, aby Hlas neustále nereagoval na útoky Roberta Fica a Igora Matoviča, že chce vládnuť s SaS, respektíve Smerom a konečne nastolil nejakú agendu (a nenechal si ju Smerom ukradnúť ako referendum, že).
V tomto zmysle sa ťažko čudovať jeho snahe o oslovenie dôchodcov trinástymi dôchodkami či ambícii „nastaviť silnú ruku štátu aj nad trhom potravín“ (ako vidíme, jazyková rakovina metastázuje, to je sloh ako od OĽaNO), keď inflácia vykazuje hodnoty, aké sme videli naposledy niekedy za Mečiara.
Ale to ostatné pripomína výstrižky z denníka zúfalca.
