Autor je teológ a spisovateľ
Boli také časy, pár storočí pred nami, keď politici verili, že jednou zo základných funkcií politiky a verejného života, dokonca dávno predtým, ako verejný život v súčasnej podobe vznikol, je pozdvihnutie obyvateľstva, jeho vzdelávanie, boj proti zaostalosti, osvojovanie si hygieny a všeobecná snaha o budovanie spoločnosti, v ktorej budú mať ľudia hodnotu nielen v očiach vládnucich elít, ale aj pre seba samých.
Dávali preto obyvateľstvo očkovať hneď, ako sa objavili prvé vakcíny, stavali školy, celé siete škôl, zakladali univerzity, opery a divadlá, zhromažďovali umelecké zbierky a financovali vedeckú prácu, pretože tak sa im to zdalo dobré a správne.
Modernizácia myslenia ako cesta k emancipácii
Ešte počas slovenského romantického hnutia sme mohli na cestách stretnúť ľudí, ktorí dobrovoľne roznášali časopisy, almanachy a v lepšom prípade knihy, vzdelávali vidiecke obyvateľstvo, biblické príbehy im už neukazovali na vitrážach kostolov, ale predčítavali v jazyku, ktorému rozumeli.
Básnik a mystik Samo Bohdan Hroboň recitoval svoje preklady Shakespeara liptovským pastierom na salaši, z ktorého dnes stojí možno jedna stena, a československé ženy sa vybrali do novej časti republiky - Zakarpatska vzdelávať miestne obyvateľstvo v nových technológiách starostlivosti o pôdu a dobytok, učili ich hygiene dôležitej pre deti, bojovali proti ópiu v podobe makovicových odvarov, ktoré sa podávali novonarodeným deťom na slovenských lúkach, aby nerušili koscov a matky.
Vzdelávali ich ako farár Lajčiak vo Vyšnej Boci, bojovali proti poverám, čarodejníctvu a zaostalosti, ktoré často šírila aj cirkev, udržiavajúca časť obyvateľstva v bludoch a rozprávkach, ktoré nemali nič spoločné s biblickým odkazom. Pracovali na skromnej, no húževnatej myšlienke moderného štátu v krajine, kde sa osvietenstvo dotklo pár vzdelancov, niekoľkých vydavateľov a farárov.
