Jaroslava Rezníka dobieha minulosť. Najnovšie sme sa vďaka Denníku N dozvedeli celkom bizarný príbeh. Rezníkovým dvom dcéram platil päť rokov drahé zahraničné školy obžalovaný podnikateľ Peter Kuba.
Päť rokov platil za dcéry Jaroslava Rezníka dokopy asi 200-tisíc eur. Vysvetlenie bývalého riaditeľa RTVS je ešte bizarnejšie. Rezník tvrdí, že urobil chybu pri zadávaní čísla účtu, keď išiel platiť školné svojej dcéry a platba neprešla.
„Boli sme na jednom takomto obede. Povedal mi, že práve ide zaplatiť školné synovi. Na to som povedal, že mám mega prúser, lebo aj ja som mal zaplatiť školné pred niekoľkými dňami. Ponúkol mi, že to vybaví. Odvtedy to prebiehalo takto. Vždy, keď bolo treba zaplatiť školné, on zaplatil a ja som dal dokopy peniaze, zaniesol som mu ich. Tak sa to vyvinulo. Bolo to vždy raz za pol roka, ja som povedal, čo treba poslať, a do dvoch týždňov či do mesiaca som mu peniaze doniesol,“ povedal Rezník Denníku N.
Čerešničkou na torte je už len to, že podnikateľ Peter Kuba vlastní slávnu agentúru Roko. Kedysi firma Michala Gučíka, ktorá mala blízko k Rezešovcom, roky zarábala na rôznych zákazkách aj v RTVS, aj v TASR, kde sa, čuduj sa svete, vždy objavil aj Jaroslav Rezník.
Spomenula som si teda na príbeh, ktorý sa udial, ešte kým sme s kolegami boli v RTVS. Na začiatku roka 2018 Jaroslav Rezník ako riaditeľ RTVS vymyslel, že spravodajstvo bude mať v slovenskom dome na olympiáde športové štúdio. Nebolo to zvykom – na predošlých olympiádach v slovenskom dome redaktori robievali rozhovory, no štúdio nepotrebovali. Žiadny prenájom sme za vedenia Václava Miku neplatili.
Viem to aj preto, lebo som tesne pred olympiádou v Riu zverejnila, ako sa šéf slovenského domu chváli, že do Brazílie pašoval nelegálne mak aj bryndzu.
Nevymyslela som si to – Alexander Linczényi, šéf agentúry Roko, sa s tým vtedy sám pochválil v rozhovore pre Rádio Slovensko. Vtedajší riaditeľ Mika z toho nebol nadšený. Celý náš spravodajský tím vtedy smeroval do Ria a v slovenskom dome mávali redaktori zázemie. Ja som ich akurát tak naštvala, no vzťahy sa nakoniec nejako urovnali. Redaktori ďalej mohli byť v slovenskom dome, žiadne štúdio sme nepotrebovali.
Prepáčte za trocha dlhší úvod, no pre kontext je to podstatné. Poďme teda späť na začiatok roka 2018. Rezník vymyslel športové štúdio, hoci celá športová redakcia krútila hlavami. Po chodbách sa začalo šuškať, že to netreba a že je to čudný obchod.
Navyše, pôvodne sa malo údajne hovoriť o 300-tisíc eurách, ktoré chcel Jaroslav Rezník zaplatiť agentúre Roko za 40 metrov štvorcových na tri týždne. Suverénne treba povedať, že by to bolo zrejme najdrahšie škaredé športové štúdio na svete.
Tristotisíc eur je v RTVS veľa peňazí – navyše, každú sumu nad 100-tisíc eur musí dať riaditeľ RTVS schváliť Rade RTVS. Pod nič podobné sa nikto okrem Jaroslava Rezníka nechcel podpísať a takáto vysoká suma nakoniec neprešla ani internými kontrolnými mechanizmami. Alebo aspoň tak sa to po chodbách šuškalo.
Čuduj sa svete, nakoniec Jaroslav Rezník predsa len svoje štúdio v Slovenskom dome presadil. A keďže to nechcel dať schvaľovať rade, suma nebola 100-tisíc, ale 98 400 eur.
Zmluvu zverejnila RTVS povinne v centrálnom registri zmlúv s prostredníkom – Slovenskou olympijskou marketingovou, a. s. Agentúra Roko by totiž pútala pozornosť – už aj tak Jaroslav Rezník čelil našej kritike, že je nominantom Andreja Danka a SNS, a Roko kedysi vlastnil Michal Gučík, ktorý mal k SNS dlhodobo blízko.
V zmluve sa píše, že Slovenská olympijská marketingová cez tretie strany zabezpečí štúdio v „unikátnych a neopakovateľných priestoroch Slovenského domu“. Z uvedeného dôvodu sa podľa zmluvy mala RTVS podieľať na celkových nákladoch Slovenského domu, ktoré boli viac ako dva a pol milióna eur.
Kolega Cuprik pritom v tom čase písal, že agentúre Roko na slovenský dom v Číne v tom roku neprispel štát ani euro. Dotovali to štátne firmy ako Transpetrol a strážna firma Bonul.
Jaroslav Rezník v článku Denníka N tvrdí, že agentúra Roko nijako neštandardne za jeho vedenia nezarábala. Ja osobne som bola len pri tomto príklade, no aj podľa registra zmlúv je toho oveľa viac. Človeku akurát napadne, kde je zákonnosť a spravodlivosť generálneho prokurátora Maroša Žilinku (ktorého blízky priateľ je Michal Gučík), keď ju potrebujeme?
Portál Aktuality písal v roku 2019, už po našom odchode, o ďalších čudných zmluvách s jednorazovou firmou Globsport. Záhadnej firme šlo vtedy bezmála 200-tisíc eur.
Konateľka Alexandra Váryová, tiež zrejme náhodou, mala jedinú väzbu – bola bývalou zamestnankyňou RTVS a figuruje vo firmách agentúry Roko s Viliamom Gudernom. Ten vlastnil reštauráciu Pohoda, kde si Jaroslav Rezník pomýlil číslo účtu a dohodol sa s podnikateľom Kubom na platbách.
Reštauráciu Pohoda vlastnila tiež agentúra Roko. Úplnou pikoškou je, že v roku 2018 bola Váryová šéfkou slovenského olympijského domu, kde mala RTVS už spomínané športové štúdio. Do roku 2020 uzavrel Jaroslav Rezník s touto firmou niekoľko zmlúv. V registri ich je 12, dokopy za viac ako 1,1 milióna eur. Hádam by to aj stálo za prešetrenie, nie?
Rada by som ešte dodala, že cítim nejaké zadosťučinenie. Že od nášho odchodu stojí pravda na našej strane a tí, ktorí proti nám podpisovali antilisty (pozdravujeme kolegyňu Jančkárovú a ďalších), by sa dnes mali hanbiť.
Nemám z toho však ani radosť, ani pasiu. Jaroslav Rezník nevie vysvetliť platby za školu svojich dvoch dcér a okrem toho zhumpľoval verejnoprávnu televíziu a rozhlas. RTVS je v bode, keď nevie, či bude mať vôbec na výplaty. Je v personálnom marazme, v morálnom rozklade.
V príbehu Jaroslava Rezníka nie sú žiadni víťazi – všetci sme porazení. Mňa len mrzí, že nás vtedy nikto nepočúval. Dnes už sa môžeme akurát tak smiať cez slzy nad jeho trápnymi výhovorkami o zlom čísle účtu.
Podcast týždňa: Ruský disent
Väčšinou vidíme z Ruska len zábery nadšených občanov, mávajúcich detí a propagandy. The Daily priniesli srdcervúci príbeh ruského disentu – plastický obrázok toho, čo sa stane každému, kto sa vôbec ozve proti vojne na Ukrajine.
A kým my si tu v našom kontexte kladieme otázky, prečo sa nikto v Rusku proti Putinovi neozve, podcast The Daily to ozrejmuje úplne jasne. Kto sa ozve, proti tomu v Rusku rázne zakročia. A aj keď niečo napíšete na súkromných sociálnych sieťach, nájde sa nejaký dobrák, ktorý vás udá. Vypočujte si tento diel The Daily o ruskom disente. Je to smutné, no dôležité počúvanie.
Dobrá správa týždňa: Vakcíny proti rakovine
Moderna oznámila, že vďaka pandémii covidu pokročila vo vývoji vakcíny tak ďaleko, že do roku 2030 bude mať vakcíny proti rakovine aj proti srdcovým ochoreniam. Štúdie, ktoré testovali možné očkovanie, vyzerajú podľa farmaceutickej firmy veľmi sľubne.
Hlavný odborník Moderny Paul Burton dokonca hovorí, že vakcíny by mohli byť hotové do piatich rokov. Výskum sa vďaka covidu posunul tak výrazne, že sme v tomto smere počas pandémie pokročili o 15 rokov. Zachrániť by to mohlo milióny životov.
Burton vysvetľuje, že vakcíny by mohli byť personalizované na konkrétny typ nádoru. Personalizovali by sa vďaka biopsii, ktorá presne určí mutáciu, akú pacient potrebuje. Vakcína potom zastaví rast rakovinových buniek.
Moderna zároveň ohlásila jednu vakcínu, ktorá by človeka očkovala naraz proti covidu, chrípke a vírusu RSV. Vedci zároveň upozorňujú, že zrýchlenie tohto procesu môžeme hodiť do koša, ak nebude pokračovať vysoký prísun peňazí na výskum aj naďalej.
Viac fascinujúcich podrobností o tom, ako by fungovala vakcína proti rakovine, nájdete v článku The Guardian.
Video týždňa: Zamestnávateľ Lelovský
Mário Lelovský je viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov a má nezvyčajný zápal pre vzdelávanie. Okrem toho, že sa snaží už niekoľko rokov lákať ukrajinských študentov, aby prišli na Slovensko, venuje sa aj kurikulárnej reforme. To je tá reforma, ktorá by mala zabezpečiť, aby sa deti prestali memorovať nezmyselné roky a vzorce a začali rozmýšľať v kontexte a kritickejšie.
Mário Lelovský však upozorňuje, že takáto reforma nášho školstva nestačí – sme krajina, ktorá má viac ako 800 stredných škôl pre 200-tisíc študentov. Je to tak veľa, že keby sme postavili diaľnicu do Košíc, každých 630 metrov by stála jedna.
Znamená to neefektivitu, malé školy, kde je len 200 študentov, a tým aj nekvalitnejšie vzdelanie. Vypočujte si rozhovor s pánom Lelovským, ktorý hovorí o vzdelávaní z pohľadu zamestnávateľov.
Hudobná bodka: Give it to the water
V pôvodnej verzii pesničky Give it to the water je aj Jacob Collier, no v tejto živej si budete musieť vystačiť len s Debbie a Stormzym. Colliera nahradil orchester BBC a výsledkom je dnešná hudobná bodka. Želám vám pekný víkend.
Ak by ste mali chuť prísť aj na živý koncert, v pondelok 17. apríla budeme od pol šiestej večer v Starej tržnici na benefičnom koncerte pre Banskú Štiavnicu. Vystúpi Vec, Tono S., Korben Dallas, Hex, Puding pani Elvisovej aj Billy Barman. Vstup je voľný, dobrovoľný príspevok pre obnovu vyhorenej Banskej Štiavnice je na vás. Koncert bude vysielať RTVS aj denník SME.
Toto bolo päťdesiate prvé vydanie newslettera ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate a počúvate.
Prihláste sa zadarmo na odber newslettra ZKH píše. Prihlásiť odber>
