Autor je bieloruský dramatik, režisér a publicista v exile. Je rezidentom programu Artists at Risk Program, Yale World Fellow, Henry Hart Rice Associate Research Scholar and Lecturer, Fortunoff Fellow a členom International PEN
Laureát Nobelovej ceny za mier Ales Biaľacki sa počas svojej nobelovskej prednášky v roku 2022 označil za „ľudskoprávneho aktivistu, a tak aj zástancu nenásilného odporu“.
Biaľacki toto ocenenie prevzal spolu s Alexandrom Čerkasovom z vedenia Memorialu, ruskej ľudskoprávnej organizácie, a Oleksandrou Matvijčukovou, vedúcou ukrajinského Centra pre občianske slobody.
Napriek vojne, ktorá medzi týmito krajinami zúri, rozhodnutie Nobelovej komisie umiestniť Biaľackého, Matvijčukovú a Čerkasova na rovnakú scénu zdôraznilo dôležitosť spoločného úsilia o ochranu humanistických hodnôt a podporu základných práv a slobôd.
Vystúpenie Biaľackého bolo jedno z najpodivnejších v histórii. Laureát ho nielenže sám nenapísal, ale ani osobne nedoručil – v čase ceremoniálu bol na samotke v cele číslo 1. v bieloruskom hlavnom meste Minsku.
Ako zakladateľa bieloruského centra pre ľudské práva Viasna (Jar) Biaľackého zadržali 14. júla 2021 a čakal na súd pre politicky motivované obvinenia. Jeho súdny proces sa začal za zatvorenými dverami 5. januára 2023, len mesiac po prevzatí Nobelovej ceny za mier.
Jeho manželka Natália Pinčuková bola na preberaní cien jeho hlasom. Vďaka nej milióny Bielorusov konečne počuli to, na čo čakali – bieloruský jazyk, ktorým sa prvýkrát hovorilo zo slávnej Nobelovej tribúny.
„Desiateho decembra chcem všetkým zopakovať: Nebojte sa! Boli to slová, ktoré povedal pápež Ján Pavol II. v 80. rokoch, keď prišiel do komunistického Poľska. Viac nepovedal, ale toto stačilo. Verím, pretože viem, že po zime vždy prichádza jar,“ vyhlásil vtedy Biaľacki.
Represívna mašinéria Bieloruska
V bieloruskom (a ruskom) jazyku označenie ľudskoprávneho aktivistu slovom „pravozaštitnik“ kombinuje slová „právo“ a „ochranca“, čo vedie k výrazu, ktorý sa doslova prekladá ako „ochranca práv“.
