Minulotýždňová správa, že Ivan Korčok naozaj trvá na tom, čo povedal minulý rok, a tak nebude zo žiadneho miesta kandidovať za SaS, je ukážkovým príkladom neudalosti, teda správou o tom, že sa vlastne nič nestalo a zostáva platiť status quo. Vzhľadom na tekuté piesky politiky v roku 2023 sme však vďační za každé ďalšie zrnko istoty.
Ale už samotné niekoľkomesačné úvahy o Korčokovi ako (volebnom) lídrovi SaS hovoria niečo nelichotivé o stave slovenského straníctva. Chápeme, prečo oňho mala päťpercentným prahom zvoliteľnosti ohrozená SaS záujem, aj to, prečo by jej s veľkou pravdepodobnosťou zaistil parlamentnú existenciu.
Povážte, perspektíva voliť skúsenú stranu s gramotným, medzinárodne zorientovaným predsedom, bez (známej) škvrny na povesti, ktorý berie seba, svoju prácu aj republiku vážne a aspoň napohľad si z detstva nenesie vážnejšiu traumu, ktorá by v ňom mohla prebudiť spasiteľsko-ničiteľský komplex. Koľko takých viete vymenovať?
