Dospieť k úsudku, že Peter Kažimír by mal po neprávoplatnom odsúdení opustiť guvernérsku funkciu v NBS, nie je najnáročnejšia úloha, ale aj tak to treba povedať. A len o málo náročnejšie bolo dosiahnuť, aby to Kažimír nemohol urobiť, ani keby chcel.
Samozrejme, rozhodnutie je na samotnom Kažimírovi a nikto ho na stoličke nedrží hlavňou nabitého makarova pri spánku. Keď však politici na čele s premiérom začnú rozprávať, že dôvodom odstúpenia má byť kriminálna činnosť, znamená to, že ju guvernér odstúpením nepriamo potvrdí. Čiže to neurobí.

O Kažimírovi si môžeme myslieť bársčo, väčšinou niečo zlé alebo horšie, ale aspoň predstierajme, že nám ide o ochranu republiky a jej inštitúcií. A ak existujú dvere, kadiaľ by sa mu odchádzalo lepšie, treba mu ich otvoriť.
A to sa nerobí rozhnevanými tlačovkami premiéra pred NBS ani ziapaním o mafii.